Zase to šrotovné

Šrotovné, učebnicový prípad ekonomického nezmyslu, sa neustále vracia ako bumerang. Politikom sa hodí do každej doby. Použilo sa v kríze 2008-2009, ale minulá vláda s ním koketovala aj na vrchole ekonomického boomu v roku 2017. Boom skončil, máme tu krízu a samozrejme, nápad na šrotovné opäť nemôže chýbať. Neostáva teda iné, než si zopakovať, prečo je to nápad zlý.

Zase to šrotovné

Predaj automobilov sa dramaticky prepadol. Ale neprepadol sa preto, lebo zákazníka prešla akási „chuť spotrebovávať“. Autá sa nepredávajú, pretože klesla ich užitočnosť, alebo si to pokojne nazvime ich produktivita. Pred pandémiou nám auto vyprodukovalo cestu do školy, do práce, na nákupy a k moru. Nateraz z toho ostal len zlomok. Keď sa z domu so záhradou presťahujete do paneláku, prestanete kupovať kosačky. Nie preto, lebo sa vám „nechce“ spotrebovávať, ale preto, lebo to nedáva zmysel.

Šrotovné toto nijak nezmení. Ale môže toho veľa pokaziť. Šrotovné je lepšie odkomunikovateľný ekvivalent podpálenia mesta s cieľom podporiť stavebníctvo. Nevzniká ním nová hodnota, práve naopak, príde k zničeniu kapitálu v podobe automobilov síce ojazdených, ale stále s kladnou hodnotou. Zákazníci šrotovné samozrejme využijú, ale je to len kvôli efektu obecnej pastviny – ten, kto šrotovné využije, získa na úkor toho, kto ho nevyužije, no zaplatí v daniach, či v zníženej kúpyschopnosti peňazí.

Toto opatrenie povedenie pravdepodobne len k časovému preskupeniu dopytu. V momente, ako sa ohlási zámer zaviesť šrotovné, zákazníci obmedzia aj tie posledné nákupy áut, ktoré si naplánovali. Počas šrotovného nákupy zvýšia a po jeho skončení zase znížia pod normál. Celkový počet kúpených áut v dlhšom období ostane zachovaný. Podľa starších výpočtov šikovného študenta Masarykovej univerzity  počet novo registrovaných vozidiel na Slovensku tesne pred šrotovným 2009 klesol oproti „normálu“ o 1070 vozidiel, počas šrotovného stúpol o 2700 a následne zase klesol o 1100 kusov. Čistý prírastok tak bol 500 automobilov za cenu 55-miliónového šrotovaného.

No aj dlhodobé zvýšenie predaja automobilov pomocou šrotovného by znamenalo jedinú vec – že spotrebitelia umelo presunuli svoje zdroje z iných nákupov, či investícii. Šrotovné sa „nezaplatí“ výberom DPH z predaných automobilov, ako radi argumentujú politici. Toto DPH totiž na oplátku nebude vybraté z nákupov iných vecí, ktoré sa neuskutočnili. Ale to sú argumenty, ktoré poznáme minimálne od roku 1850, keď Bastiat vydal „Klam rozbitého okna.“ Snáď ich konečne pochopia aj politici.

HN, 4.5.2020

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards