Tlačová správa: Vývoj na trhu práce po Covide-19

Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za posledného pol roka vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.

Tlačová správa: Vývoj na trhu práce po Covide-19

Od novembra 2020 do mája 2021 na Slovensku pribudlo 15-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Pričom viac ako 2/3 z nich boli z troch krajov. Asi nie je potrebné pripomínať z ktorých. Za pripomenutie však stojí 10 okresov, v ktorých si hľadá zamestnanie 40 % všetkých prepustených ľudí na Slovensku za posledného pol roka, pričom v nich žije len 16 % všetkých obyvateľov. Ide o okresy Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Vranov nad Topľou, Košice – okolie, Michalovce a Trebišov. Tieto okresy dlhodobo patria medzi ekonomicky zaostávajúce regióny.

V týchto 10 okresoch od novembra 2020 do mája 2021 stratilo zamestnanie 

6 000 ľudí. To je akoby tento rok zrušila svoje závody napríklad automobilka PSA PEUGEOT CITROËN v Trnave aj s hŕstkou jej dodávateľov. V skutočnosti je to ešte horšie, pretože v Trnavskom okrese je miera nezamestnanosti 4,9 % a väčšina tu prepustených ľudí by si časom našla prácu. To sa však nedá povedať o 10 spomínaných okresoch, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje v rozpätí 10 - 18 %.

Čo je príčinou tohto prepúšťania? Jedným z dôvodov je určite aj pandémia a s ňou spojené reštriktívne opatrenia. Avšak rovnaké opatrenia boli aj vo zvyšku Slovenska. Teda aj vo zvyšných 4 krajoch, kde stratila prácu len 1/3 zo všetkých prepustených. Alebo vo zvyšných 69 okresoch, kde stratilo prácu 60% prepustených ľudí v SR.

Za jednu z hlavných príčin neúmerného rastu nezamestnanosti vo vybraných okresoch považujeme dlhodobé, rýchle a plošné zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku. A toto zvyšovanie pokračovalo aj v pandemickom roku 2020, kedy sa produktivita práce prepadla o 0,6 % a rast priemernej mzdy spomalil na 3,8 %. Popri tom však minimálna mzda v roku 2020 vzrástla o rekordných 11,5 %. Išlo o druhý najvyšší rast minimálnej mzdy spomedzi krajín EÚ.

Napriek varovaniam odborníkov a ekonómov z širokého spektra rôznych verejných a nezávislých inštitúcií, rýchly rast minimálnej mzdy pokračoval aj v roku 2021. Minimálna mzda tento rok vzrástla o 7,4 % na úroveň 623 eur.

Ekonomická teória a empíria ukazujú, že takýto vysoký nárast minimálnej mzdy v časoch ekonomického prepadu má významný podiel na náraste počtu nezamestnaných v ekonomicky zaostalých okresoch. A navyše brzdí následný rozbeh tvorby nových pracovných miest. Tento negatívny nezamýšľaný dôsledok zvyšovania minimálnej mzdy musí byť varovaním pre vládu pri tohtoročnom rozhodovaní o výške minimálnej mzdy.

Jednoznačne navrhujeme zmrazenie výšky minimálnej mzdy minimálne na jeden rok. A spolu s tým navrhujeme zavedenie odvodovej úľavy pre zamestnancov s nízkymi mzdami vo forme odvodovej odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov. Táto úľava by zvýšila čisté mzdy nízkopríjmovým zamestnancom a kompenzovala vysoký nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov.

Kontakt:
Róbert Chovanculiak, Ph.D. /Analyst
Mob.: +421 907 632 004
E-mail: robert.chovanculiak@iness.sk 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards