INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Všetci chceme, aby Slováci mali vyššie mzdy. Otázka nie je „či“, ale „ako“. Na Slovensku medzi politikmi a verejnosťou panuje presvedčenie, že pomôže zvyšovanie minimálnej mzdy. Na prvé počutie to znie ako logický plán. Zakážeme vyplácať nízke mzdy a podnikatelia budú musieť vyplácať vyššie. Kiežby sa dal blahobyt v spoločnosti budovať takto jednoducho!

Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stál každoročný jesenný folklór. Minimálna mzda je však zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky. Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.

Rozhovor v Ranných správach RTVS o minimálnej mzde s Róbertom Chovanculiakom o minimálnej mzde.

Vysoký nárast minimálky v časoch ekonomického prepadu škodí zamestnanosti.

Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že také zvyšovanie minimálnej mzdy, ako sa udialo na Slovensku za posledných osem rokov, je jednou z hlavných bŕzd ekonomickej aktivity.

Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za posledného pol roka vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.

Denník N prebral tlačovú správu Thomson Reuters Foundation o štúdii Španielskej centrálnej banky, ktorá analyzovala vplyv skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku. Táto správa však podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili. A prispieva tak k šíreniu dezinformácii o ekonomických dopadoch zvyšovania minimálnej mzdy.

Spolu s ďalšími analytikmi, odborníkmi a inštitúciami vrátane tých verejných, ako IFP, NBS či SBA, dlhodobo tvrdím, že na Slovensku sme to so zvyšovaním minimálnej mzdy prehnali. Za posledných sedem rokov rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a skoro štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Výsledkom tohto rastu je, že Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň v Európskej únii.

Slovensko tento týždeň ukončilo ďalší celoplošný skríning, ktorého cieľom malo byť odhalenie nových ohnísk pandémie koronavírusu. Každý voľnočasový epidemiológ aj vláda vie, že je jedno, aký máme priemerný počet nakazených za celú republiku. Dôležité je to, čo sa deje v jednotlivých okresoch.

Slovensko žije rôznymi témami. Pandémia, politické konflikty, zatýkanie. Jedna dôležitá téma je však tak trochu v úzadí, pretože sa zdá, že všetko je v poriadku. Nezamestnanosť. Tá na Slovensku vzrástla medziročne o približne dva percentuálne body. V novembri 2019 bola šesť percent a v novembri o rok neskôr osem. Ministerstvo práce tak už dlhšie rozháňa dav varujúcich analytikov slovami: „Žiadna tragédia sa nekoná, môžete ísť domov.“