Spolu s ďalšími analytikmi, odborníkmi a inštitúciami vrátane tých verejných, ako IFP, NBS či SBA, dlhodobo tvrdím, že na Slovensku sme to so zvyšovaním minimálnej mzdy prehnali. Za posledných sedem rokov rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a skoro štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Výsledkom tohto rastu je, že Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň v Európskej únii.

Slovensko tento týždeň ukončilo ďalší celoplošný skríning, ktorého cieľom malo byť odhalenie nových ohnísk pandémie koronavírusu. Každý voľnočasový epidemiológ aj vláda vie, že je jedno, aký máme priemerný počet nakazených za celú republiku. Dôležité je to, čo sa deje v jednotlivých okresoch.

Slovensko žije rôznymi témami. Pandémia, politické konflikty, zatýkanie. Jedna dôležitá téma je však tak trochu v úzadí, pretože sa zdá, že všetko je v poriadku. Nezamestnanosť. Tá na Slovensku vzrástla medziročne o približne dva percentuálne body. V novembri 2019 bola šesť percent a v novembri o rok neskôr osem. Ministerstvo práce tak už dlhšie rozháňa dav varujúcich analytikov slovami: „Žiadna tragédia sa nekoná, môžete ísť domov.“

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spoločne s ďalšími európskymi think-tankmi zaslal stanovisko predstaviteľom Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu, v ktorom vyjadruje nesúhlas so snahou Európskej komisie koordinovať tvorbu minimálnej mzdy v členských krajinách a s prístupom, akým navrhuje naviazať minimálnu mzdu na vybrané ukazovatele. 

„Kompromisný“ návrh minimálnej mzdy 623 eur je v skutočnosti víťazstvom odborárov.

Európska komisia predstavila dokument, v ktorom sa venuje možným krokom k dosiahnutiu primeranej minimálnej mzdy. Snaha na dosiahnutie istoty zamestnancov, že im bude poskytnutá spravodlivá mzda za odvedenú prácu a dôstojný životný štandard je základný kameň, na ktorom tento dokument stojí. Jednotlivé štáty sa podľa EK nemusia báť zmeny ich súčasných systémov minimálnej mzdy. Európska komisia si vybrala, aspoň na prvý pohľad, menej represívne opatrenia, ktorými je ovplyvnenie minimálnej mzdy možné.

Reštaurácie, hotely, krčmy a penzióny. Kríza na nich udrela nečakane, bleskovo a v plnej sile. Už o niekoľko mesiacov sa musia pripraviť na druhú vlnu. Minimálne ekonomickú. Jej pôvodca je známy – rekordné zvyšovanie minimálnej mzdy a na ňu naviazaných príplatkov. Našťastie v tomto prípade je vakcína známa. Zmrazenie minimálnej mzdy a odviazanie príplatkov od nej môže zabrániť druhému devastačnému tsunami.

Na každom dobrom protialkoholickom liečením vám povedia, že prvým krokom je priznať si problém. Tým problémom pri minimálnej mzde je jej rýchly nárast. Počas uplynulých siedmich rokov o 71 percent. To je dvakrát rýchlejšie, ako rástla priemerná mzda, a štyrikrát rýchlejšie, ako rástla produktivita.

Slovensko zažilo počas posledných rokov raketový rast minimálnej mzdy. Za posledných 7 rokov politici zvýšili minimálnu mzdu o viac ako 70 %. V rovnakom čase rástla priemerná mzda približne polovičným tempom 38 %. A ten najdôležitejší ukazovateľ, ktorý to celé financuje – produktivita práce – vzrástla len o 19 %.