Dáva štát rodinám málo alebo veľa? Mali by mamičky dostávať viac? To sú otázky, na ktoré existujú len politické odpovede. Ekonómovia môžu urobiť len dve veci. Spočítať, koľko vlastne rodiny dostávajú dnes. A pripomenúť, že objem dávok má minimálny vplyv na plodnosť.

Konzumná spoločnosť, neoliberalizmus, deti hamburgerov sú obľúbenými zaklínadlami moralistov. Kde rozkvitá trh a kapitalizmus, tam sa šíri sledovanie vlastného záujmu a sebectvo a zároveň upadá morálka a myslenie na blížnych.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.

„Pani Amália získa celkový profit z materského 5100 eur“ - to je citácia z dobre známej knihy, ktorá sa zaoberá dávkami pre rodičov. Je to presne vypočítaný výsledok maximálnej hodnoty funkcie pri stanovených obmedzeniach. „Pán Peter nezaplatí na poistení ani euro, ale rodina získa ďalších 7700 eur.“ Maximalizácia funkcie v prípade otcov prináša ešte vyšší zisk.

Nejeden daňový poplatník si pomyslel, že oznámenie „ministra zvyšovania daní“ o odchode do centrálnej banky bude znamenať chvíľu pokoja od nových daní. Síce ho teraz viac než odborne nahrádza predseda parlamentu napríklad s odvodom reťazcov, ale predsa. Vytúžený pokoj neprichádza a návrhy na nové dane sa teraz sypú od ministerských analytikov.

Juraj Karpiš uverejnil v týždenníku Týždeň svoj pohľad na rozpočet. 05. 11. 2018.

Socialisticky spravované komunity sa zvyčajne časom rozpadajú. Aj keď tie, ktoré inšpirovalo náboženstvo, pretrvávajú dlhšie než tie sekulárne.

Máločo vzrušuje (mikro)ekonómov viac ako debata o majákoch. Tie boli dlho obľúbeným príkladom verejného statku, ktorý musí poskytovať štát.

Základný príjem získava na popularite. Už nie je len témou kaviarenských intelektuálov, ako budúcu nevyhnutnosť ho vníma napríklad aj Elon Musk. Pohľad na zdroje financovania však nútia ku skepticizmu.