Na čo je dobré mať vlastnú centrálnu banku

Vo
výbornom prehľade globálnych problémov s verejnými dlhmi Global Economics View: The Debt of
Nations (CITI)
autori okrem detailnej analýzy dlhovej krízy v eurozóne
(aj s možnými scenármi rozpadu – strany  42-46) neobišli ani USA.

Na čo je dobré mať vlastnú centrálnu banku

Konštatujú ich neudržateľnú pozíciu vo verejných financiách
a predpovedajú, že bez zásadných konsolidačných opatrení čoskoro pre nich skončí
obdobie nízkych úrokových sadzieb. Nízke úroky na americkom dlhu sú v súčasnosti
skôr výnimočným úkazom, ktorý má na svedomí podľa štúdie zhoda troch faktorov –
1) cyklická zložka deficitu USA je väčšia ako uvádzajú oficiálne údaje (čiže
deficit sa bude znižovať ľahšie v prípade ekonomického oživenia), 2) dolár
má stále štatút svetovej rezervnej meny, 3) domácnosti v USA znižujú svoje
zadlženie a významne zvyšujú svoje úspory a americké podniky držia
rekordné množstvo likvidity, čo spolu znamená, že domáci súkromný dopyt pomáha
držať sadzby nízko.

Ja by som doplnil ešte jeden významný faktor.
Americká centrálna banka manipuluje cenu amerických dlhopisov každý týždeň ich nákupom
za vymyslené peniaze v mesačných objemoch 110 mld. USD. A 110 mld. je 85%
mesačného podielu celkového odhadovaného amerického deficitu verejných financií
na rok 2011 (1 556 mld. USD).

V tejto súvislosti
sa autori na mainstreamový dokument prekvapivo otvorene zamýšľajú aj nad úlohou
centrálnej banky vo fiškálnej konsolidácii. Je určite osviežujúce prečítať si v analytickom,
verejnom dokumente vypracovanom zamestnancami jednej z najväčších svetových finančných
inštitúcií
názor, že centrálna banka je využívaná politikmi na financovanie
štátu cestou skrytej extrakcie úspor od držiteľov meny (strany 71 a 72 zvýraznenie
autor)

„Čo získa národ
s neudržateľnými verejnými financiami pokiaľ ide o možnosti riadenia
verejného dlhu a deficitu v prípade, že má menovú autonómiu na
rozdiel od stavu, keď patrí do multi-národnej monetárnej alebo menovej únie?
Krajina s monetárnou autonómiou má národnú menu, ktorej riadenie je
v rukách národnej centrálnej banky alebo národnej monetárnej autority na
rozdiel od monetárnej únie alebo menovej únie, kde dve alebo viac krajín
zdieľajú spoločnú menu riadenú prostredníctvom nadnárodnej centrálnej banky
alebo monetárnej autority.   

Aby v tom bol vôbec nejaký
rozdiel, v monetárne nezávislej krajine to musí fungovať tak, že národná
monetárna autorita alebo centrálna banka musí v prípade, že sa takáto
potreba vyskytne, plniť príkazy fiškálnych autorít.

Ak má národná centrálna banka
nezávislosť v zvolených nástrojoch rovnako ako nezávislosť
v stanovených cieľoch a  ak sú ciele tejto centrálnej banky výrazne
odlišné od cieľov fiškálnych autorít (povedzme napríklad preto, že centrálna
banka radí cenovú stabilitu nad všetky ostatné ciele), potom národná menová
autonómia neposkytuje národným fiškálnym autoritám výrazne viac možností
financovania ako by poskytovala menová únia.

Sme ale presvedčení, že empirické dôkazy podporujú  výsledok „fiškálnej dominancie“ nad výsledkom
„monetárnej dominancie“ vždy, keď financovanie neudržateľného deficitu donúti
fiškálnu autoritu a monetárnu autoritu jednej krajiny hrať hru „kto
z koho“.
ECB sa môže ukázať ako výnimka z pravidla víťazstva rozpočtovej
dominancie, a to ani nie preto, že Lisabonská zmluva jej dáva  väčšiu formálnu nezávislosť ako má
ktorákoľvek iná centrálna banka, ale najmú preto, že ECB čelí 17 národným
fiškálnym autoritám, a existuje len malá pravdepodobnosť toho, že svoje
záujmy skoordinujú natoľko, aby presadili svoju vôľu na monetárnu autoritu.

Takže v zásade monetárna autonómia dáva fiškálnym autoritám možnosť
zväčšiť menovú bázu podľa ľubovôle a to v akomkoľvek objeme. Toto
ľubovoľné použitie príjmu vyplývajúceho z práva vydávať peniaze
(seigniorage) umožňuje uvaliť daň z očakávanej a neočakávanej
inflácie za účelom eliminácie neudržateľnej fiškálnej pozície.

Práve ľubovoľné použitie
príjmu vyplývajúceho z práva vydávať peniaze a dane plynúcej z
očakávanej a neočakávanej inflácie odlišuje samostatný národný štát
s monetárnou autonómiou a poddajnou centrálnou bankou od monetárnej
únie s dominantnou centrálnou bankou.“

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards